Dôvera Idú tri korytnačky po púšti, idú rok a nájdu kelímok. "Jééj, kelímok" zvolá jedna z nich. "Nezoberieme ho? ", opýtajú sa druhá a tretia. Zhodnú sa na tom, že im je nanič a idú ďalej. Idú rok a prídu ku kaluži, chcú sa napiť a tak si spomenú na kelímok. "Teraz by sa nám hodil ten kelímok, " hovorí jedna z nich a ostatné dve pritakajú. "Mám preň íst?" Dohodnú sa, že áno, jedna z nich sa teda obráti a pohrozí obidvom, aby nepili zatiaľ bez nej z mláky len tak. Ubehne rok a priateľky korytnačky si hovoria, že tá tretia už je asi pri kelímku a sú už poriadne smädné. Ubehne ďalší rok, tretej korytnačky nikde, radia sa rozhodnú sa čakat tretí rok. Potom už to ale nevydržia a povedia si: Ktovie, kde je... Napijeme sa rovno z mláky! ", keď sa v tom rozhrnie krovie a ozve sa: "Tak to teda nie, baby, pokiaľ si neveríme, tak ja nikam nejdem !!!" |